Poslať známemu
Začalo sa obdobie veľkonočného pôstu. Opýtali sme sa MUDr. Štefana Košlíka, CSc.-odborníka na naturálnu medicínu a výživu – má pôst okrem náboženského aj zdravotný význam?
Pôst predstavuje veľmi významný – a pritom každému dostupný – prostriedok na udržanie, upevnenie a znovunadobudnutie zdravia. Jeho podstatou je dobrovoľné zrieknutie sa jedla, a to čo sa týka množstva aj jeho skladby . Znamená to, že v období pôstu jeme menšie dávky, alebo sa zriekame ťažko stráviteľných jedál, resp. ťažko stráviteľných kombinácií jedál. Vieme, že najťažšie stráviteľné pre náš organizmus je mäso, a to najmä v kombinácii s tukmi a sacharidmi. Vysvetlením je, že na trávenie bielkovín sú potrebné kyslé tráviace šťavy, na trávenie tukov a sacharidov opäť zásadité. Keď sa tieto navzájom premiešajú, neutralizujú sa. V dôsledku toho namiesto dokonalého trávenia potravy časť bielkovín zhnije a časť tukov a sacharidov sa skvasí. Ovocie a zelenina sa strávi ľahšie ako mäso a dobre stráviteľná je kombinácia bielkovín, tukov aj sacharidov so zeleninou – najmä listovou. Takáto zelenina sa totiž dobre trávi v kyslom aj v zásaditom prostredí. Miera pôstnych obmedzení a dĺžka pôstu môže byť rôzna - od jedného dňa až po viac týždňov. Pochopiteľne, k dlhšie trvajúcim pôstom sa má pristupovať postupne a iba pod dohľadom odborného lekára.
Pozitívne účinky pôstu na naše zdravie sú:
1.V čase pôstu sa nestáva, že zjeme viac, než koľko potrebujeme na zdravý chod organizmu. Málokto prestane jesť keď cíti, že už nemá hlad, respektíve, že je už najedený-najmä ak jedlo, ktoré konzumuje mu chutí. Nadbytok potravy však má veľmi závažné negatívne dôsledky.
2.Keď nie je dostatok jedla ako zdroja energie(„paliva“), organizmus začína ako „palivo“ používať škodlivé, nedotrávené zbytky jedla v čreve, a tým nás vlastne zbavuje jedov. Zistilo sa, že nedotrávených a na črevo nalepených hnilobných a kvasných zbytkov v čreve je u „bežne“ sa stravujúceho človeka aj niekoľko kilogramov.
3. Keď sa strávili všetky zbytky v čreve a telo stále nemá dosť „paliva“, na rad prichádza zásobný tuk, ktorého má veľká časť obyvateľov vyspelých krajín nadbytok. Pritom si treba uvedomiť, že nadváha, či obezita je stav, ktorý skracuje život a zhoršuje jeho kvalitu.
4.Keby výrazný pôst trval tak dlho, že by sa „spálil“ všetok zásobný tuk, na rad ako „palivo“ by prišli choré, poškodené, zapálené, degenerované aj nádorové tkanivá. Až keby sa „spálili“ aj všetky choré tkanivá, muselo by byť ako “palivo“ použité aj zdravé tkanivo. Vďaka tomu, že náš organizmus bol veľmi múdro stvorený, začína sa takým tkanivom, ktoré pri jeho zmenšovaní ohrozuje organizmus čo najmenej a naviac je schopné regenerovať, čiže dorásť. A takým tkanivom sú kostrové svaly.
5.Dôležitým faktorom pri dlhodobom postení je aj to, že sa mení látková premena na efektívnejšiu a zvyšuje sa imunita. Ako už bolo povedané, prísnejšie a dlhšie trvajúce pôsty možno absolvovať len pod dohľadom odborného lekára. Každý však môže raz týždenne držať nejaký pôst, pričom jeho mieru a dĺžku môže postupne zvyšovať . Veľmi užitočné sú napríklad 3 až 5 dňové „ ovocné dni“ kedy sa konzumuje i ba jeden druh ovocia a veľa vody.
Jednou z mnohých zásad, ktoré pri postení treba dodržiavať je to ,že do pôstu treba ísť postupne napr. ak má byť pôst v piatok ,vo štvrtok si treba dať ľahší obed a ešte ľahšiu večeru. Nedodržanie tejto zásady môže spôsobovať problémy ako bolesti hlavy, nevoľnosť, závrate . Veľkým nebezpečenstvom je aj náhle prerušenie pôstu-najmä dlhodobého.
